Mnohým Slovákom sa pri hláške ,,Aha, Anča, ja mám nožík!“ vybaví v mysli neopakovateľný výkon výnimočného herca Jozefa Kronera pri stvárnení Kuba v komédii s rovnomenným názvom.Keďže toto dielo možno zaradiť medzi skvosty našej kultúry, rozhodli sme sa toto poznanie sprostredkovať a odovzdať mladším generáciám. Ráno 11. 11. 2025 sme sa vybrali do Spišského divadla.Siedmaci, ôsmaci aj deviataci sa zahĺbili do príbehu Anče, Paľka, Kuba a boja za lásku proti majetku a akejsi ľudskej hlúposti.Každý z nich sledoval príbeh, ktorý bol vsadený do obdobia 90. rokov 20. storočia, čo im uľahčilo pochopenie problému.No aby to nebolo až také veľmi jednoduché, legendárna veselohra sa odohrávala v spišskom nárečí, čo bolo pre nich určite prekvapením.Uplatnený humor a komické situácie vyčarili na tvárach žiakov úprimný úsmeva zhodnotenie: ,,Bolo to dobré. Páčilo sa mi to.“
Aj keď obľúbená hláška s nožíkom v tomto scenári nebola, scénke s makovými buchtamidal režisér priestor, a tak aj ďalšie generácie budú poznať:
Kubo: ,,Ty by si mi pojedla všetky makové buchty a mne by málo zostalo.“ Anča: ,,No a to si buď istý. Lebo ja mám makové buchty stráááááášne rada!“
Posilnení obedomsme sa presunuli do kaštieľa v Markušovciach, kde sme mohli vidieť, ako žila šľachtaaj obyčajný dedinský človek neurodzeného pôvodu.Všetci žiaci prešli miestnosťami kaštieľa, kde sa dozvedeli veľa o spôsobe života Maryássiovcov, pánov kaštieľa, aj duchoch, ktorí sedia na kresle alebo siahajú po fajke. Potom sa časť žiakov presunula do krásneho priestoru Dardanela časť žiakov navštívila kúriu Zuzana.
Deň sa nám vydaril, hoci sme sa vrátili neskoro večer.Stálo to za to. ZŠ
