Aj náš druhý spoločný deň bol vynikajúci. Opäť sa niesol v znamení priateľstva, výmeny skúseností a objavovania nového. Začal sa minitúrou na Muránsky hrad, ktorým nás previedol pán Roman Vavrek, nadšenec a znalec dejín. Pútavo nám porozprával o nebezpečných Tatároch, ktorých zastavili iba kamenné hradby, o lúpežnom rytierovi Matejovi Bašovi, na ktorého bolo z dela vystrelených 1 700 gúľa po ktorom je pomenovaný pravdepodobný jediný útek z hradu – Bašove dvere. Taktiež nám opísal priestor hradu ako komplex 26 budov, s pekárňou, stajňami, palácom pre hostí, i vzácnou 76 metrovou studňou. Nevynechal ani príbeh o krásnej Márii Séčiovej, Muránskej Venuši(na jej kreslo si jedna z nás sadla – uvidíme, či sa, ako sa povie, do roka a do dňa vydá), ani známu legendu o skale Cigánka. Z Muránskeho hradu sme zbehli do Penziónu u Sysľa, kde sme sa naobedovali a vyrazili k ochranárom, pracovníkom Národného parku Muránska planina, kde sme absolvovali zaujímavé aktivity. Ale to najvzrušujúcejšie začalo na Obrovisku, pretože sme sa stali súčasťou sokoliarskeho predstavenia. Videli sme výra, plamienku driemavú, krkavca, sokolíkov a dokonca aj orliaka morského. Za správnu odpoveď na otázku z prednášky o dravcoch sme boli odmenení tak, že sme si mohli vyskúšať pristátie dravca na sokoliarskej rukavici. Niektoré dravce nám dokonca pristáli na hlave– na kapucni mikinyalebo sa ich pazúry trošku zamotali do vlasov. A to ešte nie sme na konci… Hoci nám začalo pršať, vydržali sme, veď sme si mohli pozrieť a pohladkať ďalšie zvieratká– mačiatka, poníky, lamy, alpaky, emu… Dokonca sme svojím nadšenímodplašili dážď a bez pršiplášťov sme sa mohli presunúť na Sysľovisko. Videli sme už len pár z nich, ale prechádzka na čerstvom vzduchu bola príjemná. Hoci sme sa do Revúcej vrátili mierne mokrí a unavení, už teraz sa tešíme na zajtrajší program. ZŠ
