Po dlhšej zimnej prestávke sme sa s naším cestovateľsko-turistickým krúžkom rozhodli spoznávať krásy nášho okolia, pretože sa stáva, že cestujeme niekoľko desiatok kilometrov za rôznymi výnimočnosťami a pritom nepoznáme krásne miesta, ktoré máme, ako sa povie, presne pod nosom.V nedeľu 27. apríla sme sa preto vybrali na rozhľadňu nad našou Revúcou. Bolo krásne, slniečko nás povzbudzovalo, príjemný vietor poháňal dopredu. Samozrejme, nič nie je ideálne, a hneď za mestským cintorínom sme si naše botasky a topánky vykúpali v blate a v mlákach, v ktorých nám na cestu svojimi chvostíkmi zakývali žubrienky. Tie určite tušili, že sme si vybrali tú ťažšiu – strmšiu cestičku pre peších turistov.Prechádzka prírodou bola príjemná, vtáčiky nám spievali, staré stromy vŕzgali a mierne nám tak naháňali strach, stúpali sme úzkym chodníčkom, ktorý sa hadil do neznáma. Výsledok stál za to – Revúca ako na dlani…Na poslednom poschodí našej rozhľadne sme si nielen prečítali o tom, že tu niekedy žili praveké mamuty, ale mnohí z nás prekonali svoju pohodlnosť a strach z výšok.Stretli sme mnoho turistov, ktorí nám povedali, že táto rozhľadňa je jedna z najkrajších, čo môžeme potvrdiť. A prezradíme vám, že počas nášho pobytu v tomto priestore, stále niekto prichádzal.Na záver, tešíme sa nabudúce, túru na rozhľadňu si určite zopakujeme, pretože sme zvedaví, aké informácie budú ponúkať náučné panely, lemujúce tento chodník.PS: Špeciálnu turistickú medailusi určite zaslúži naša najmladšia turistkaa jej mamka, ktorá si svoje srdiečkovyniesla až „hore“ v nosiči. Obdivovali sme široký úsmev malej slečny, ktorým bezprostredne ďakovala svojej mamke.
