A čo nové máme v projekte Visegrad?
Tretí deň návštevy z Litovla nám priniesol nielen kreatívne vyžitie sa, ale aj uvedomenie si, že náš (dúfajme, že nie zabudnutý) región ponúka mnohé prírodné i historické krásy a unikáty, ktoré môžeme smelo ukázať všetkým jeho návštevníkom – hosťom či turistom, a na ktoré môžeme byť právom hrdí.
Kým včera sme spoznávali okolie Muráňa a Muránsku planinu, dnes sme sa vydali akoby opačným smerom. Najprv sme zavítali do Štítnika do GemArtu, gemerského umeleckého inštitútu, v ktorom sme sa zúčastnili workshopu maľovania vianočných ozdôb. Ukázali nám, ako sa pracuje so sklom, teda ako sa sklo nahrieva a fúka do podoby gule, olivky alebo raketky, až po proces maľovania, ktorého sme sa stali súčasťou, pretože každý z nás si podľa svojej fantázie a vkusu mohol namaľovať svoju vlastnú vianočnú ozdobu. Previedli nás aj keramickou a stolárskou dielňou, ktorých výrobky boli a sú oceňované.
Potom sme sa schladili, a to skutočne. Zostúpili sme po 104 schodoch, aby sme sa pozreli na aragonitovú hviezdnu oblohu, pokochali sa srdcom jaskyne, zatancovali si s aragonitovou baletkou, ježkomči starým karfiolomalebo veveričkou. Škoda, že sme si nemohli oddýchnuť na mramorovej posteli s krásnym baldachýnom. Boli sme šokovaní faktom, že tieto nádherné útvary majú viac ako 140 tisíc rokov. Uhádli ste správne, našim priateľom z Čiechsme ukázali Ochtinskú aragonitovú jaskyňu.
Po výdatnom obede v Poľovnom dome sme sa presunuli do Kaštieľa Coburgovcov v Jelšave. Pani sprievodkyňa na nás nevychŕlila všetky fakty z odborných štúdií, ale pýtala sa nás, ako poznáme svoj vlastný región. Niečo sme vedeli – informácie o Márii Séčiovej, Muránskej Venuši, a Františkovi Vešelényim, či o Ferdinandovi Coburgovi. No doplnili sme si informácie o Ľudovítovi Greinerovi, ktorý tu pôsobil ako popredný lesný hospodár a ktorý podľa vtedajších dobových prístrojov správne vyhodnotil, že najvyšším štítom na Slovensku je Gerlachovský štít. Prešli sme sa zlatou sálou, ktorá slúžila aj ako telocvičňa strednej poľnohospodárskej školy. V nej sme našli nielen pozostatky výnimočnej výzdoby, ale aj portréty významných osobností kaštieľa, ktoré namaľovala pani Eva Wilson, miestna spisovateľka, ilustrátorka a maliarka. A pozreli sme sa na miesto nevšedného zážitku– prenocovanie v presklených bunkách, ktoré roku 2022 získalo cenuv kategórii Fenomény architektúry. Úprimne, nebolo toho málo, no ani nie tak veľa, aby sme zajtra nemohli pokračovať. Už teraz sa tešímena to, čo nám prinesie štvrtok… ZŠ
